8. 2. 2026

Vyhodnotenie podporného skríningu v Partizánskom

Podporný skríning v Partizánskom bol od začiatku nastavený ako praktický nástroj podpory, nie ako “test na diagnózy”. Jeho zmyslom bolo zachytiť signály ťažkostí v populácii žiakov, dať im zrozumiteľný výstup bez nálepkovania a zároveň vytvoriť bezpečný most k pomoci – či už v škole, alebo cez dostupnú podpornú sieť.

Táto druhá fáza projektu – vyhodnotenie – je kľúčová. Nie kvôli “číslo sem, číslo tam”, ale kvôli tomu, aby sa z výsledkov stali konkrétne rozhodnutia: čo posilniť, kde pridať kapacity, čo komunikovať lepšie a aké preventívne kroky majú najväčší zmysel.

Rozsah a účasť: projekt mal reprezentatívny záber

Skríning prebiehal na piatich základných školách a zameral sa na žiakov 2. stupňa. Dôležitým výsledkom už na úrovni realizácie je samotná účasť: zapojilo sa približne 76 % žiakov v cieľovej skupine.

Takáto miera zapojenia výrazne zvyšuje hodnotu výstupov. Nejde o “pár dobrovoľníkov”, ale o obraz, ktorý sa dá brať ako relevantný podklad pre školské aj mestské rozhodovanie.

Čo výsledky ukázali: duševné ťažkosti sú častejšie, než si myslíme

Vyhodnotenie skríningu ukázalo, že významná časť žiakov prežíva príznaky, ktoré korešpondujú s psychickou nepohodou alebo ťažkosťami. Konkrétne:

  • 48,4 % zapojených žiakov vykazovalo príznaky súvisiace s niektorou formou duševných ťažkostí.

  • približne 20 % žiakov vykazovalo ťažkosti, ktoré už naznačujú potrebu odbornej pomoci (nie len bežnej podpory či preventívnych rozhovorov).

  • identifikovaných bolo aj 8 krízových prípadov (rizikové signály vyžadujúce bezodkladné, citlivé a bezpečné postupy).

Z pohľadu najčastejšie zachytených oblastí sa vo výsledkoch najviac objavovali:

  • úzkostné prejavy – 36 %

  • depresívne príznaky – približne 25–26 %

  • rizikové signály porúch príjmu potravy – približne 12–13 %

Dôležité je tieto čísla čítať správne: skríning nie je klinická diagnostika. Je to signál, že v prostredí školy je prítomná reálna potreba podpory – a že mnoho žiakov by bez zachytenia pravdepodobne ostalo “neviditeľných”.

Najdôležitejší ukazovateľ: pomoc sa reálne využila

Samotná identifikácia problémov by nestačila. Podstatné je, čo nasledovalo potom.

Z vyhodnotenia vyplynulo, že približne 34 % žiakov, u ktorých skríning zachytil ťažkosti, využilo možnosť podpory– či už cez školské kapacity, alebo cez dostupné formy konzultácií a poradenstva.

To je jeden z najcennejších prínosov projektu: skríning neostal “na papieri”, ale reálne pomohol časti detí spraviť krok, ktorý by inak často neurobili. Pri mladých ľuďoch je práve prvý krok najťažší – a ak existuje bezpečný a zrozumiteľný spôsob, ako ho urobiť, zvyšuje sa šanca, že pomoc príde včas.

Čo to znamená pre školy a mesto: dáta ako nástroj riadenia, nie ako “nálepka”

Vyhodnotenie podporného skríningu dáva Partizánskemu do rúk tri typy hodnotných informácií:

1) Obraz o rozsahu potreby

Výsledky jasne ukazujú, že duševné ťažkosti nie sú okrajová téma “pár jednotlivcov”. Dotýkajú sa významnej časti žiakov – a preto je potrebné, aby sa téma riešila systematicky, nie iba nárazovo.

2) Prioritné oblasti podpory

Keď sa vo výsledkoch opakovane ukazujú úzkostné a depresívne príznaky, dáva to mestu a školám jasný smer:

  • kde má zmysel posilniť preventívne programy,

  • aké typy workshopov a triednych aktivít majú najväčšiu šancu pomôcť,

  • aké kompetencie je vhodné dopĺňať u školských tímov.

3) Potreba kapacít a nadväzujúcich služieb

Ak približne pätina žiakov vykazuje ťažkosti smerujúce k potrebe odbornej pomoci, je to zároveň informácia o tom, že samotná škola nebude vedieť všetko pokryť interne. Vyhodnotenie preto prirodzene otvára otázky:

  • ako nastaviť spoluprácu s externými odbornými pracoviskami,

  • aké postupy a kontakty mať pripravené,

  • a ako posilňovať dostupnosť podpory bez zbytočných bariér.


Záver: Partizánske získalo viac než výsledky – získalo podklad pre rozhodovanie

Vyhodnotenie ukázalo, že podporný skríning v Partizánskom nebol “pilot pre pilot”. Priniesol:

  • vysokú účasť,

  • jasné signály o potrebe podpory,

  • identifikáciu krízových prípadov,

  • a čo je najdôležitejšie: reálne využitie pomoci u časti žiakov.

To sú presne tie typy výstupov, ktoré umožňujú zriaďovateľovi aj školám robiť lepšie rozhodnutia – pokojne, vecne a na základe reality, nie domnienok.